trener

Tréner

Tréner

Stať sa trénerom je veľká zodpovednosť, zodpovednosť za výchovu či rozvoj detí a mládeže, tréner sa stáva vzorom, učiteľom, kamarátom ale aj rodičom. Význam trénera je v každodennej práci s deťmi či už počas tréningu, na sústredeniach, pri iných aktivitách a taktiež na súťažiach. Trénovanie je profesia, ktorá slúži iným ľuďom. Jej základným princípom je byť v prvom rade vzorom pre svojich zverencov, v druhom rade tieto povahové vlastnosti vyžadovať tiež od nich.
 
Tréner je pre dieťa v tomto veku niečo ako rodič, dôležitý je tzv. rodičovský prístup. Učí deti základné hry, súťaže, cvičenia, jednoduché pravidlá, organizáciu a podstatu hier a súťaží. Prostredníctvom nich rozvíja základné atletické, gymnastické a herné lokomócie. V tomto veku nie je dôležité víťazstvo, ale zábava a kolektív. V súťaži i vyhodnotení vyhrávajú všetci, ktorí sa zúčastnia a snažia sa podať svoj najlepší výkon. Motivovať k pohybu nie je v podstate potrebné, lebo pohyb je pre deti prirodzený a často namiesto chôdze využívajú beh, klus, poskakovanie. Treba len primerane regulovať zaťaženie, vyberať optimálne prostriedky a viesť tréning pestro, pre deti zaujímavo. V projekte Detská atletika využívame súťaž miešaných družstiev. Tréner využíva hlavne pozitívne hodnotenie, povzbudzovanie. Učí deti základnú organizáciu, systém a disciplínu na tréningu.
   
Správnu filozofiu trénovania uvádza Lombardi nasledovne: „Víťazstvo nie je všetko, ale snaha vyhrať áno“. Zdôrazňuje tým plné nasadenie v tréningu, v súťaži. Človek je schopný vyvinúť najväčšie úsilie len v prípade, ak má o niečo intenzívny záujem. Rozhodujúci význam má motivácia, u detí sa jedná o vnútornú. 
 
V tréningu detí nesmieme zabúdať na etické chovanie. Súťaživý prvok v športe má svoj význam tiež preto, lebo sa jeho prostredníctvom rozvíja morálka športovcov. Športovci sa môžu naučiť základným etickým princípom, ktoré využijú aj v bežnom živote. Súťažný šport – v ňom má víťazstvo veľkú hodnotu – je príležitosťou pre morálny rozvoj osobnosti športovca.
Deti by mali na tréning chodiť rady, nie preto, že to chcú rodičia. Mali by vnímať atmosféru radosti a pohody na tréningu, ktorá vytvára priateľské vzťahy medzi deťmi i vo vzťahu k trénerom. Mali by sa tešiť na to, čo sa nové naučia a akú zábavu zažijú. Preto je dôležité realizovať tréning prostredníctvom hier, ktoré umožňujú deťom spontánne rozhodovanie prostredníctvom emocionálneho zážitku. Tréner by nemal dopustiť, aby výkon v hre bol dôležitejší ako hra samotná, aspoň u malých detí. Hra vytvára situácie pre tvorivé riešenie situácií a tréner by mal hravosť vždy podporovať, lebo len pri ňom sa môžu rozvíjať.